In the original language
Rýchlo sa meniace podmienky v podnikateľskom prostredí nútia organizácie k neustálym inováciám. Informácie a znalosti sa v rámci organizácie stávajú rozhodujúcimi faktormi ovplyvňujúcimi výkonnosť organizácie. Organizácie preto potrebujú poznať najvhodnejší spôsob merania znalosti, ktoré ich zamestnanci majú ako aj vplyv týchto znalostí na výkonnosť organizácie. V prvej časti tejto prehľadovej štúdie definujeme znalosti a vysvetlíme psychologické procesy v získavaní, uchovávaní a vyhľadávaní vedomostí. Popisujeme tacitné a explicitné znalosti a metódy ich merania. Popisujeme najčastejšie používané metódy, ktoré sú vhodné na meranie výkonnosti organizácie na finančnom a nefinančnom základe. Následne vysvetľujeme prístup k meraniu vedomostí na princípe včelieho úľa. Tento prístup môže byť užitočný pri poukázaní na kľúčové aspekty merania znalostí zamestnancov a ich vplyvu na výkon celej organizácie a popisujeme potencionálne najdôležitejšie predpoklady, oblasti a prístupy k meraniu znalostí vychádzajúci z jednotlivých popísaných metód. Kľúčové slová: meranie znalostí, tacitné a explicitné znalosti, zdieľanie znalostí, kognitívna psychológia, meranie výkonnosti organizácieJEL klasifikace: D80, D20 Socioekonomické a humanitní studie2/2023Vol.18 ABSTRAKTRýchlo sa meniace podmienky v podnikateľskom prostredí nútia organizácie k neustálym inováciám. Informácie a znalosti sa v rámci organizácie stávajú rozhodujúcimi faktormi ovplyvňujúcimi výkonnosť organizácie. Organizácie preto potrebujú poznať najvhodnejší spôsob merania znalosti, ktoré ich zamestnanci majú ako aj vplyv týchto znalostí na výkonnosť organizácie. V prvej časti tejto prehľadovej štúdie definujeme znalosti a vysvetlíme psychologické procesy v získavaní, uchovávaní a vyhľadávaní vedomostí. Popisujeme tacitné a explicitné znalosti a metódy ich merania. Popisujeme najčastejšie používané metódy, ktoré sú vhodné na meranie výkonnosti organizácie na finančnom a nefinančnom základe. Následne vysvetľujeme prístup k meraniu vedomostí na princípe včelieho úľa. Tento prístup môže byť užitočný pri poukázaní na kľúčové aspekty merania znalostí zamestnancov a ich vplyvu na výkon celej organizácie a popisujeme potencionálne najdôležitejšie predpoklady, oblasti a prístupy k meraniu znalostí vychádzajúci z jednotlivých popísaných metód. Kľúčové slová: meranie znalostí, tacitné a explicitné znalosti, zdieľanie znalostí, kognitívna psychológia, meranie výkonnosti organizácie.
In Czech
Rychle se měnící podmínky v podnikatelském prostředí nutí organizace neustále inovovat. Informace a znalosti se staly klíčovými faktory ovlivňujícími výkonnost organizace. Organizace musí používat nejvhodnější přístup k měření znalostí, které mají jejich zaměstnanci. V první části přehledové studie je definován pojem poznání a vysvětleny psychologické procesy při získávání, uchovávání a získávání znalostí. Dále jsou popsány tacitní a explicitní znalosti a metody používané pro jejich měření. V druhé části je vysvětlen přístup k měření znalostí pomocí modelu včelího úlu. Tento přístup může být vhodný při měření převodu znalostí jednotlivých zaměstnanců na znalosti celé organizace. Je popsáno několik metod, které jsou vhodné pro měření vlivu znalostí na výkonnost organizace na finanční i nefinanční bázi. Na základě této analýzy metod měření znalostí jsou popsány potenciálně nejdůležitější oblasti a přístupy k měření znalostí.
In English
The rapidly changing conditions in the business environment force organizations to continually innovate. Information and knowledge have become key factors affecting an organization’s performance. Organizations need to use the most suitable approach to measure the knowledge that their employees have. In the first part of this review study, the concept of knowledge is defined and the psychological processes in the acquisition, retention and retrieval of knowledge are explained. Next, tacit and explicit knowledge and methods used for measuring it are described. In the second part, the approach to measuring knowledge using the beehive model is explained. This approach can be suitable in measuring the conversion of individual employee knowledge into organization-wide knowledge. Several methods that are suitable for measuring the impact of knowledge on the performance of an organization on a financial and non-financial basis are described. Based on this analysis of knowledge measurement methods, the potentially most crucial areas and approaches to knowledge measurement are described.